Nikto z nás nerád vstáva s istotou , že nebude svietiť slnko a na stole nás neprekvapí  teplá káva. Toto milé prebudenie nám signalizuje náš pád na hladinu. Aj keď vieme plávať voda je príliš studená a vodné víri sú neúprosné . My však bojujeme a _" plávame" do školy,  síce s myšlienkou koľko sme toho nestihli včera a koľko povinností nás čaká dnes. Pomyslenie na záchranné koleso je síce milé , ale nikto vám ho neposkytne . Fotosyntéza či esej z anglického jazyka ostáva len na vašich pleciach. Človek sa len zhlboka nadýchne a upadá pod hladinu . Slábý pokus o vynorenie prichádza na obed v podobe tridsať minútovej prestávky . Študent naberá nové sily aby vytrval ešte nejaký čas. Fyzika je však len ďalšia nevýhodná poveternostná  podmienka a my sa nevládzame udržať na hladine . Nie , už sa nedokážeme zhlobaka nadýchnuť . Bezradne sa zahľadíme k brehu a klesáme k dnu . Polomŕtvu osobu vytiahne z jazera konečné zvonenie . Oživovanie v podobe kaviarne je dar z nebies . My ľudia sme zvláštni a neprímame všetky dary rovnako. Pokus teda zlyháva , a tak sa v zúboženom stave poberáme domov .

Pri pohľade na kalendár ma mrzí , že musím škrtnúť ďalší podpiemerný deň bez zážitku , no zároveň sa preškrtávam k prázdninám . Dni bežia pomaly a zaslúžené voľno nie a nie prísť . Jazerá bez brehov nás sprevádzajú každou druhou minútou  života. Každá prvá minúta je ale naša v tom správnom smere . Slnko si môžeme dať ako tapetu na mobil a kávu si kúpiť v bufete . Majme po ruke stále nejakú záchrannú vestu a topenie prenechajme iným !